Cesta do kokpitu F1 a k trom titulom svetového šampióna (1981, 1983,
1987) nebola aj napriek jeho jazdeckému talentu priamočiara. V ceste za
kariérou automobilového pretekára mu stál otec, ktorý chcel mať zo syna
tenistu.
Nelson Piquet sa narodil 17. augusta 1952 ako Nelson Souto Maior v
brazílskom meste Rio de Janeiro. Nedospieval v meste známych karnevalov,
ale v metropole Brazília. Rodina sa do hlavného mesta presťahovala po
tom, ako sa jeho otec, lekár Estácio Goncalves Souto Maior stal
ministrom zdravotníctva. Minister, ktorý v mladosti úspešne hrával
tenis, poslal syna koncom 60. rokov 20. storočia do Kalifornie na
tenisovú akadémiu. Mladý Piquet, vtedy ešte Souto Maior, vynikal aj v
tenise, ale práve v Spojených štátoch amerických mu učarovali
motoristické preteky rôznych kategórií.
Po návrate do Brazílie začiatkom 70. rokov minulého storočia začal
súťažiť v motokárach. Aby to zatajil pred otcom, vystupoval pod
priezviskom Piquet, čo bolo dievčenské priezvisko jeho mamy. V rokoch
1971 a 1972 ako motokárový pretekár vyhral brazílske národné
majstrovstvá. Na odporúčanie vtedajšieho brazílskeho pilota F1 a
dvojnásobného majstra sveta (1972, 1974) Emersona Fittipaldiho presedlal
do kokpitu Formule Super Vee a v roku 1977 sa stal brazílskym šampiónom
v tomto seriáli.
O rok neskôr sa presťahoval do Spojeného kráľovstva a ako pretekár v
kategórii F3 vyhral tamojší šampionát. Po tomto úspechu sa začala jeho
kariéra pilota F1.
Debut si odkrútil v roku 1978 na Veľkej cene Nemecka ako pretekár
britskej stajne Ensign. V roku 1979 vymenil Ensign za ďalšiu britskú
stajňu Brabham, v ktorej pôsobil do roku 1985. Ako člen tohto tímu v
rokoch 1981 a 1983 získal titul majstra sveta.
Po celkovom prvenstve v roku 1983 a po menej úspešných nasledujúcich
dvoch sezónach odišiel do ďalšieho britského tímu Williams. Aj napriek
veľkej rivalite s britským kolegom Nigelom Mansellom dosiahol v druhom
roku pôsobenia vo Williamse celkové tretie miesto a o rok neskôr sa už
tešil z tretieho titulu majstra sveta.
Záver kariéry odjazdil v britských stajniach Lotus (1988 - 1989) a
Benetton (1990 - 1991). Posledné víťazstvo v F1 dosiahol na Veľkej cene
Kanady 1991. Jeho pretekárskou derniérou v F1 bola Veľká cena Austrálie v
tom istom roku. Piquet vyhral 23 veľkých cien F1, 60-krát dosiahol
pódiové umiestnenie, 24-krát štartoval z prvej pozície (pole position) a
dovedna nazbieral 485,5 bodov.
Po odchode z najprestížnejšieho kolotoča zamieril do USA, kde chcel
zaútočiť na triumf v slávnych pretekoch 500 míľ Indianapolis. V tréningu
na edíciu 1992 mal však ťažkú haváriu, pri ktorej utrpel vážne zranenia
nohy a členka. Už o rok sa po rehabilitácii vrátil do Indianapolisu a
obsadil 32. miesto, no nehoda definitívne ukončila jeho vrcholnú kariéru
a jej následky pociťuje pri chôdzi dodnes.
V stopách legendárneho brazílskeho pilota pokračuje v súčasnosti jeho syn Nelson Piquet junior.